Múzeum z lodných kontajnerov pár metrov od hranice. Takto vyzerá turizmus, ktorý na Zemplíne funguje

11. augusta 2026

V Lekárovciach stojí múzeum, ktoré rozpráva o pašovaní a živote na slovensko-ukrajinskej hranici. Postavili ho dvaja ľudia z kontajnerov. Ukazuje, čo Zemplín dokáže, keď mu niekto nestojí v ceste.


Prvé lodné kontajnery som na tom mieste videl, keď tam ešte nič nestálo. Dnes je z nich areál, do ktorého ľudia chodia zámerne.

Múzeum na čiare v Lekárovciach je interaktívne múzeum o histórii a súčasnosti života na slovensko-ukrajinskej štátnej hranici. Špecializuje sa na tému pašovania a prevádzačstva. Od hranice ho delí pár metrov.

Vybudovali ho Rudo a Vanda Feišöci Rusnákovci.


Prečo o tom píšem

Zemplín má povesť regiónu, z ktorého sa odchádza. Toto je príklad opačného smeru. Niekto tu ostal, postavil niečo z ničoho a ľudia za tým prichádzajú.

Turizmus na Zemplíne nie je nostalgia. Je to produkt, ktorý návštevníci platia. Jedno malé múzeum dokáže uživiť kaviareň, ubytovanie aj sprievodcu, ak sa k nemu ľudia dostanú.

Zvyčajne to zlyhá na dvoch veciach. Chýba cesta a chýba propagácia.


Ako to robia o kúsok ďalej

Múzeum Tokajíckej tragédie a oprava cesty Tokajík–Ďapalovce boli financované z programu cezhraničnej spolupráce Prešovského kraja a Malopoľského vojvodstva. Zmluvná cena bola 222 370 €, teda zhruba milión zlotých.

Nejde o veľké peniaze. Ide o to, že sa niekto obťažoval podať projekt a dotiahnuť ho.

Rovnaké nástroje existujú pre slovensko-ukrajinské pohraničie. Rozdiel je v tom, kto ich využije.


Čo by mal robiť kraj

Krajská samospráva takéto múzeum nepostaví ani ho nemá prevádzkovať. Vie však spraviť tri veci.

Dostať malé projekty do krajskej propagácie destinácie, aby o nich ľudia vedeli. Pomôcť s prípravou žiadostí do cezhraničných programov, kde sa malé subjekty strácajú v byrokracii. A postarať sa o cesty, po ktorých sa k nim návštevník dostane.


Čo urobím

Dobré a životaschopné projekty si podporu Košického kraja zaslúžia. Tridsať rokov robím na východe v teréne a viem, kde sa takéto veci zasekávajú.

Viem ČO, viem AKO a viem S KÝM.

Urobme východ lepší.


Múzeum na čiare, Lekárovce. Web: muzeumnaciare.sk

Eduard Buraš, kandidát Tímu Košice: mestská časť č. 1, mesto č. 6, kraj č. 7.
20. októbra 2026
Môžem sa smelo pozrieť za seba a na výsledky toho, čo som za tridsať rokov urobil pre deti a ľudí v Košiciach a v Košickom kraji. A práve preto viem, čo by sa tu dalo robiť lepšie. Čo stojí za mnou Festivaly a biznis fóra. Podpora nemocníc a onkológie, detských domovov a domovov sociálnych služieb. Pomoc ľuďom so zdravotným postihnutím a nadaným deťom. Podpora menšín v Košiciach, duchovného a sakrálneho turizmu, podnikateľov a živnostníkov, súkromných osôb aj občianskych združení. Mesto Košice a Košický kraj sú ako prepojené nádoby. Sú odkázané na spoluprácu. Keď ich politiku riadi ješitnosť a vlastné ego, nikam sa nepohneme. Akú politiku potrebujeme Novú, ľudskú, dynamickú a úprimnú. Takú, ktorá je skutočne službou pre občana. Ústretovú k mestu, kraju a ich potrebám. Otvorenú pre reálne a jednoduché riešenia, šité na mieru každej mestskej časti a každému obyvateľovi kraja. Prečo som sa rozhodol kandidovať Stalo sa vám niekedy, že ste po návrate zo zahraničia videli svoj domov inými očami? Mne áno. Veľa cestujem a v cudzine ma často privíta úsmev a „k vašim službám”. Doma sa niekedy v obchode či reštaurácii cítim ako votrelec. Košice a Košický kraj potrebujú mať svoju tvár. Mať úctu k vlastným obyvateľom, platcom daní, návštevníkom aj ľuďom, ktorí sem dochádzajú za prácou. Mesto a kraj, v ktorých sa dá žiť zdravo, v čistom prostredí a lepšie. Pravidlá, ktoré platia pre všetkých Potrebujeme pravidlá, ktoré nedovolia znevažovať prácu a peniaze iných. Ktoré podporia tých, čo sa snažia. A ktoré zastavia nevkusné stavebné zásahy do pamiatkových zón historického jadra aj do mestskej časti Košice-Západ. Susedské vzťahy ako príležitosť Košice a kraj potrebujú obnoviť vzťahy so susedmi: s mestami, krajmi aj medzinárodnými partnermi, na základe historických skúseností. A rovnako aj vzťahy medzi nami samými. Stávame sa konzumnou spoločnosťou a zabúdame na seba navzájom, na starších aj na tých, ktorí potrebujú pomoc. Rozumne s verejnými peniazmi Rozvoj mesta a kraja potrebuje dlhodobé investície do vzdelávania a inovácií. Potrebujeme kvalifikovaných odborníkov aj šikovných remeselníkov. Nechceme žiť na dlh. Chceme sa uživiť vlastnou prácou doma, aby naše deti nemuseli odchádzať. Vydať môžeme len toľko, koľko máme. Ostatné je dlh, ktorý niekto bude musieť splatiť. Doma tiež neplytváme a nezadlžujeme sa, keď nie je z čoho. To isté má platiť aj v samospráve. Zmena potrebuje odvahu Preto kandidujem do Miestneho zastupiteľstva Košice-Západ, Mestského zastupiteľstva Košice a Zastupiteľstva Košického kraja. Spolu s kolegami z tímu TÍM KOŠICE, Starostovia a nezávislí: Michalom Kravčíkom, Silviou Šafkou, Danielou Švedovou Lučkaničovou, Rastislavom Masnykom, Luciou Ilaščíkovou, Luciou Kleinovou a ďalšími. A spolu s kandidátkou na primátorku mesta Košice Lenkou Kovačevičovou. Kde ma nájdete na hlasovacích lístkoch 24. 10. 2026: Mestské zastupiteľstvo Košice, volebný obvod č. 5: kandidát č. 6 Miestne zastupiteľstvo Košice-Západ, volebný obvod č. 2: kandidát č. 1 Zastupiteľstvo Košického samosprávneho kraja, volebný obvod č. 2: kandidát č. 7
Košice, hlavná uli - Dóm sv. Alžbetya
20. októbra 2026
Prečo vidím v cestovnom ruchu, kultúrnom dedičstve a cezhraničnej spolupráci prácu a príjmy pre Košice a kraj. A čo by mali mesto a kraj urobiť inak.
Eduard Buraš, kandidát na poslanca KSK, v Košiciach
14. októbra 2026
Parkovanie, odpad, osvetlenie, bezbariérovosť aj šport. Čo trápi Sídlisko KVP a prečo za tým často stojí zlá komunikácia s mestom.