Múzeum z lodných kontajnerov pár metrov od hranice.

V Lekárovciach stojí múzeum, ktoré rozpráva o pašovaní a živote na slovensko-ukrajinskej hranici. Postavili ho dvaja ľudia z kontajnerov. Ukazuje, čo Zemplín dokáže, keď mu niekto nestojí v ceste.

Prvé lodné kontajnery som na tom mieste videl, keď tam ešte nič nestálo. Dnes je z nich areál, do ktorého ľudia chodia zámerne.

Múzeum na čiare v Lekárovciach je interaktívne múzeum o histórii a súčasnosti života na slovensko-ukrajinskej štátnej hranici. Špecializuje sa na tému pašovania a prevádzačstva. Od hranice ho delí pár metrov.

Vybudovali ho Rudo a Vanda Feišöci Rusnákovci.

Prečo o tom píšem

Zemplín má povesť regiónu, z ktorého sa odchádza. Toto je príklad opačného smeru. Niekto tu ostal, postavil niečo z ničoho a ľudia za tým prichádzajú.

Turizmus na Zemplíne nie je nostalgia. Je to produkt, ktorý návštevníci platia. Jedno malé múzeum dokáže uživiť kaviareň, ubytovanie aj sprievodcu, ak sa k nemu ľudia dostanú.

Zvyčajne to zlyhá na dvoch veciach. Chýba cesta a chýba propagácia.

Ako to robia o kúsok ďalej

Múzeum Tokajíckej tragédie a oprava cesty Tokajík–Ďapalovce boli financované z programu cezhraničnej spolupráce Prešovského kraja a Malopoľského vojvodstva. Zmluvná cena bola 222 370 €, teda zhruba milión zlotých.

Nejde o veľké peniaze. Ide o to, že sa niekto obťažoval podať projekt a dotiahnuť ho.

Rovnaké nástroje existujú pre slovensko-ukrajinské pohraničie. Rozdiel je v tom, kto ich využije.

Čo by mal robiť kraj

Krajská samospráva takéto múzeum nepostaví ani ho nemá prevádzkovať. Vie však spraviť tri veci.

Dostať malé projekty do krajskej propagácie destinácie, aby o nich ľudia vedeli. Pomôcť s prípravou žiadostí do cezhraničných programov, kde sa malé subjekty strácajú v byrokracii. A postarať sa o cesty, po ktorých sa k nim návštevník dostane.