Tridsať rokov v teréne. Prečo kandidujem.

29. júna 2026

Tridsať rokov v teréne. Prečo kandidujem.

Združenie FEMAN som nezakladal preto, aby som mal niečo v životopise. Zakladal som ho preto, lebo som videl ľudí, ktorým nikto nevenoval pozornosť. A myslel som si, že to viem zmeniť.

Bolo to v roku 2000. Košice. Malá skupinka ľudí, veľa nápadov, nula istôt.

Dnes je to už dvadsaťštyri rokov. A stále robím to isté.


Čo združenie FEMAN robí - nie v slovách, ale v číslach

FEMAN nie je jeden projekt. Je to viac ako dvadsať rokov každodennej práce s ľuďmi, ktorých systém buď prehliadol, alebo sa mu zdali príliš komplikovaní.


Nevidiaci a slabozrakí. Roky sme pracovali s ľuďmi, ktorí stratili zrak. Nie ako s "prípadmi", ale ako so spoluautormi. Projekt Ako nevidiaci menia svet hudby vznikol preto, lebo sme chceli ukázať, čo vidia ľudia, ktorí nevidia. Štyri ročníky. Ministerstvo kultúry SR. Stovky návštevníkov.


Deti a mládež. Rozprávkoví detektívi, Biele plachty, Tmavomodrý svet - projekty, ktoré vzdelávali cez umenie. Nie preto, že to bol grant. Preto, že deti si zaslúžia viac než prázdny čas.


Sociálna inklúzia. Ľudia s Downovým syndrómom, s DMO, zo sociálne vylúčených komunít. Roky programov. Roky stretnutí. Roky dôkazov, že inklúzia nie je slogan, je to rozhodnutie pracovať inak.


Via Regia. Historická obchodná trasa spájajúca západ a východ Európy. Združenie FEMAN ju pomáhal oživovať ako kultúrny a turistický projekt. Od Spišskej Kapituly cez Košice až po Seredné na Ukrajine. Desať rokov partnerstva s obcami, cirkvami, kultúrnymi inštitúciami.


Európsky dom v Spišskej Kapitule. Jedno z najkrajších miest na Slovensku. Dvadsať rokov som tam budoval partnerskú sieť, s biskupstvom, s miestnymi komunitami, s európskymi organizáciami. Dnes je Európsky dom v Spišskej Kapitule referenciou pre cezhraničnú kultúrnu spoluprácu.


Dni Ukrajiny - desať ročníkov predtým, než to bolo módne

V roku 2015 sme v Košiciach prvýkrát zorganizovali Dni Ukrajiny. Vtedy to ešte nebola politická téma. Vtedy nikto nechcel počuť o Zakarpatsku, o cezhraničných projektoch, o tom, že Užhorod je od Košíc bližšie ako Bratislava.

Robili sme to preto, lebo komunita Ukrajincov žijúcich v Košiciach si to zaslúžila. Preto, lebo kultúrna výmena nie je luxus, je to základ vzájomného porozumenia. A preto, lebo sme verili, že Košice môžu byť mostom medzi dvoma krajinami.

Odvtedy sme zorganizovali desať ročníkov. Každý rok iný program: ukrajinskí umelci, podnikatelia, vedci, zástupcovia samospráv. Každý rok nové tváre. Každý rok hlbšie vzťahy.


Keď vypukla vojna, tieto vzťahy nebolo treba budovať od nuly. Existovali. A pomohli.

Od februára 2022 sme vedeli, čo treba robiť. Poznali sme Užhorod, poznali sme Zakarpatsko, poznali sme úrad ombudsmana, poznali sme miestne organizácie.

Prvý kamión trvanlivých potravín odišiel do Užhorodu 27. februára 2022 - tri dni po začiatku invázie.

Odvtedy:

2022: 750 ton humanitárnej pomoci

2023: 230 ton humanitárnej pomoci

2024: 50 ton humanitárnej pomoci

2025: 60 ton humanitárnej pomoci

Pomoc smerovala do nemocníc, detských domovov, k vojnovým veteránom, k rodinám z oblastí Buče, Irpiňa, Charkova, Mikolajeva, Záporožia.

Toto nie je filantropia. Toto je dôsledok dvadsiatich rokov budovania vzťahov.


Prečo to píšem, prečo kandidujem

Tridsať rokov práce v občianskom sektore ma naučilo jednu vec: systém sa nemení zvonku. Mení sa zvnútra, keď sú vo vnútri správni ľudia.

Košický samosprávny kraj rozhoduje o tom, kde pôjdu eurofondy. Kto dostane podporu. Aké partnerstvá sa uzavrú. Či bude Košický kraj pri rokovaniach o obnove Ukrajiny, alebo nie.

Doteraz som tieto veci riešil z pozície občianskeho združenia. Vedel som presadzovať, lobovať, budovať siete. Ale vždy som bol za stolom ako hosť, nie ako člen. Chcem byť pri stole.

Nie preto, aby som bol poslanec. Preto, aby Košický kraj mal v zastupiteľstve niekoho, kto pozná ľudí na oboch stranách hranice. Kto vie, kde sú peniaze a ako na ne dosiahnuť. Kto nebude čakať, kým príležitosť obnovy Ukrajiny odíde k susedom.


A ak si myslíte, že Košický kraj potrebuje v zastupiteľstve niekoho s touto históriou - pomôžte mi dostať sa na kandidátku. Potrebujem 500 podpisov pre KSK a 1 000 pre mestské zastupiteľstvo Košice (obvod Košice II).


Eduard Buraš, kandidát Tímu Košice: mestská časť č. 1, mesto č. 6, kraj č. 7.
20. októbra 2026
Môžem sa smelo pozrieť za seba a na výsledky toho, čo som za tridsať rokov urobil pre deti a ľudí v Košiciach a v Košickom kraji. A práve preto viem, čo by sa tu dalo robiť lepšie. Čo stojí za mnou Festivaly a biznis fóra. Podpora nemocníc a onkológie, detských domovov a domovov sociálnych služieb. Pomoc ľuďom so zdravotným postihnutím a nadaným deťom. Podpora menšín v Košiciach, duchovného a sakrálneho turizmu, podnikateľov a živnostníkov, súkromných osôb aj občianskych združení. Mesto Košice a Košický kraj sú ako prepojené nádoby. Sú odkázané na spoluprácu. Keď ich politiku riadi ješitnosť a vlastné ego, nikam sa nepohneme. Akú politiku potrebujeme Novú, ľudskú, dynamickú a úprimnú. Takú, ktorá je skutočne službou pre občana. Ústretovú k mestu, kraju a ich potrebám. Otvorenú pre reálne a jednoduché riešenia, šité na mieru každej mestskej časti a každému obyvateľovi kraja. Prečo som sa rozhodol kandidovať Stalo sa vám niekedy, že ste po návrate zo zahraničia videli svoj domov inými očami? Mne áno. Veľa cestujem a v cudzine ma často privíta úsmev a „k vašim službám”. Doma sa niekedy v obchode či reštaurácii cítim ako votrelec. Košice a Košický kraj potrebujú mať svoju tvár. Mať úctu k vlastným obyvateľom, platcom daní, návštevníkom aj ľuďom, ktorí sem dochádzajú za prácou. Mesto a kraj, v ktorých sa dá žiť zdravo, v čistom prostredí a lepšie. Pravidlá, ktoré platia pre všetkých Potrebujeme pravidlá, ktoré nedovolia znevažovať prácu a peniaze iných. Ktoré podporia tých, čo sa snažia. A ktoré zastavia nevkusné stavebné zásahy do pamiatkových zón historického jadra aj do mestskej časti Košice-Západ. Susedské vzťahy ako príležitosť Košice a kraj potrebujú obnoviť vzťahy so susedmi: s mestami, krajmi aj medzinárodnými partnermi, na základe historických skúseností. A rovnako aj vzťahy medzi nami samými. Stávame sa konzumnou spoločnosťou a zabúdame na seba navzájom, na starších aj na tých, ktorí potrebujú pomoc. Rozumne s verejnými peniazmi Rozvoj mesta a kraja potrebuje dlhodobé investície do vzdelávania a inovácií. Potrebujeme kvalifikovaných odborníkov aj šikovných remeselníkov. Nechceme žiť na dlh. Chceme sa uživiť vlastnou prácou doma, aby naše deti nemuseli odchádzať. Vydať môžeme len toľko, koľko máme. Ostatné je dlh, ktorý niekto bude musieť splatiť. Doma tiež neplytváme a nezadlžujeme sa, keď nie je z čoho. To isté má platiť aj v samospráve. Zmena potrebuje odvahu Preto kandidujem do Miestneho zastupiteľstva Košice-Západ, Mestského zastupiteľstva Košice a Zastupiteľstva Košického kraja. Spolu s kolegami z tímu TÍM KOŠICE, Starostovia a nezávislí: Michalom Kravčíkom, Silviou Šafkou, Danielou Švedovou Lučkaničovou, Rastislavom Masnykom, Luciou Ilaščíkovou, Luciou Kleinovou a ďalšími. A spolu s kandidátkou na primátorku mesta Košice Lenkou Kovačevičovou. Kde ma nájdete na hlasovacích lístkoch 24. 10. 2026: Mestské zastupiteľstvo Košice, volebný obvod č. 5: kandidát č. 6 Miestne zastupiteľstvo Košice-Západ, volebný obvod č. 2: kandidát č. 1 Zastupiteľstvo Košického samosprávneho kraja, volebný obvod č. 2: kandidát č. 7
Košice, hlavná uli - Dóm sv. Alžbetya
20. októbra 2026
Prečo vidím v cestovnom ruchu, kultúrnom dedičstve a cezhraničnej spolupráci prácu a príjmy pre Košice a kraj. A čo by mali mesto a kraj urobiť inak.
Eduard Buraš, kandidát na poslanca KSK, v Košiciach
14. októbra 2026
Parkovanie, odpad, osvetlenie, bezbariérovosť aj šport. Čo trápi Sídlisko KVP a prečo za tým často stojí zlá komunikácia s mestom.