Východ má garanciu na 28 miliárd.

6. júla 2026

Východ má garanciu na 28 miliárd. D1 po hranicu je v tom - Poliaci ukazujú, ako to reálne dotiahnuť.


Prvý júl v Bruseli priniesol pre východ Slovenska jednu z najlepších správ za posledné roky. Košický a Prešovský samosprávny kraj spolu s poľskými a rumunskými partnermi vyrokovali s podpredsedom Európskej komisie Raffaelom Fittom garanciu prístupu k nástroju EastInvest. Ide o balík vo výške 28 miliárd eur pre pohraničné regióny Európskej únie, ktoré susedia s Ukrajinou. Ešte pár týždňov predtým hrozilo, že náš východ z tohto nástroja vypadne. Vypadli by sme z prístupu k daňovým úľavám, grantom, zvýhodneným úverom, špeciálnym ekonomickým zónam a k prostriedkom na modernizáciu ciest a mostov. Vypadlo by z toho aj dobudovanie D1 po ukrajinskú hranicu.

Nevypadli sme. Naši predsedovia kraja urobili, čo mali. Teraz treba urobiť, čo bude nasledovať.


28 miliárd nie je papier. Sú to konkrétne projekty.

EastInvest nie je fond na prezentácie. Financovateľné sú konkrétne veci. Dobudovanie diaľničných úsekov po hraničné priechody. Modernizácia mostov a priechodov. Podpora malých a stredných podnikov, ktoré chcú fungovať na oboch stranách hranice. Špeciálne ekonomické zóny, kde investor dostane predvídateľné podmienky. Daňové úľavy, ktoré dnes majú Poliaci a nemáme ich my.

Pre Košický kraj to znamená jednu vec. Ak sa doteraz projekty na hranicu tlačili proti prúdu, teraz existuje európsky nástroj, ktorý ich má financovať. Otázka je iba, kto na slovenskej strane bude vedieť pripraviť projekty a udržať tempo.


Poľský model funguje. Vidno ho na Medyke.

Ak niekto potrebuje dôkaz, že to nie je teória, stačí sa pozrieť sto kilometrov severne od Vyšného Nemeckého. Poľská strana rekonštruuje hraničný priechod Medyka-Šehyni za 27,7 milióna eur. Financovanie je poskladané z troch zdrojov. Poľský vládny viazaný úver pre ukrajinskú stranu vo výške 23,3 milióna eur. Európsky fond pre integrované riadenie hraníc, známy pod skratkou BMVI. A rozpočet Podkarpatského vojvodstva vo výške 3,5 milióna eur.

Za tie peniaze budú na priechode nové kontrolné boxy, rentgenové zariadenia, voliéry pre služobných psov, sklady, nové stanovištia pre kontrolu autobusov. Nie plán. Tender je odsúhlasený, zmluvy podpísané, technológia definovaná, záručné podmienky dohodnuté. Poliaci ukazujú, ako sa to reálne robí.

Nie je to čarovanie. Je to kombinácia dvoch vecí. Vlastnej vládnej podpory a európskeho fondu, ktorý platí presne toto. BMVI existuje pre všetky členské štáty, ktoré spravujú vonkajšiu schengenskú hranicu. Slovensko medzi ne patrí. Máme na to nárok rovnako ako Poliaci.

Otázka je len, kto na slovenskej strane pripraví projekt, dohodne finančnú štruktúru s ministerstvom financií a s Bruselom a udrží ho v čase.


D1 Bidovce už bola dohodnutá. V roku 2022.

Na diaľnicu D1 z Bidoviec po hranicu s Ukrajinou sa dnes koordinuje bod napojenia so slovenskou a ukrajinskou stranou. Tak to zaznelo v apríli tohto roka na zasadnutí Odboru pre obnovu Ukrajiny. Bola vybraná spoločnosť na posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Začína sa koordinácia miesta napojenia.

Toto je bod, kde sa musím ozvať.

Bod napojenia bol vybraný v roku 2022. Boli to rokovania medzi slovenskou a ukrajinskou stranou, ktoré sa uskutočnili na hraničnom priechode Vyšné Nemecké a v Užhorode. Slovenskú stranu tvoril Úrad vlády Slovenskej republiky a Ministerstvo dopravy, konkrétne vtedajší štátny tajomník Jaroslav Kmeť. Iniciátorom, koordinátorom a organizátorom týchto rokovaní som bol ja, ako podpredseda Zmiešanej komisie pre spoluprácu SR a Ukrajiny v ekonomickej a vedeckotechnickej oblasti. Bod napojenia sa vtedy dohodol. Existuje o tom zápis.

Rok 2026. Znovu sa „koordinuje bod napojenia". Ako keby predchádzajúce roky práce boli okno na sneh.

Bývalého predsedu spoločnosti Diaľnica na Zemplín Petra Báthoryho by som sa dnes rád spýtal, ako sa mohlo stratiť to, čo bolo v jeho aj v mojej agende. Otázku posielam aj vedeniu ministerstva dopravy a Národnej diaľničnej spoločnosti. Pretože ak sme v roku 2022 vedeli, kde D1 stretne ukrajinskú stranu, mali sme mať v roku 2026 hotovú EIA dokumentáciu a pripravený stavebný povoľovací proces, nie „začíname sa koordinovať."

EastInvest teraz otvára okno. 28 miliárd eur nebude čakať, kým sa slovenská strana rozhodne, či má bod napojenia zo starých zápisov, alebo si ho urobí odznova. Ak túto úlohu neurobia úrady centrálne, musí ju za východ ťahať kraj. Musia ju ťahať tí, ktorí bod napojenia D1 z roku 2022 majú v hlave a v dokumentoch.


A ešte jedna vec. Hraničný priechod, po ktorom ľudia dennodenne chodia.

Za všetkými týmito miliardami stojí bežná realita. Cez Vyšné Nemecké prejde denne okolo 1700 ľudí. V utorok minulý týždeň som na priechode strávil štyri hodiny so svedkami, ktorí mi ukázali, čo znamená čakanie na hranici v roku 2026. Autobusy stáli šesť hodín. Peší čakali jednu až dve hodiny bez tieňa, v horúčave, ktorá v lete presahuje tridsať stupňov. V zime tam ľudia čakajú v snehu.

Finančná správa už obstaráva zhotoviteľa rekonštrukcie. Termín na výber je do konca augusta. Za tým bude nasledovať samotná stavba. Otázka je len, ako rýchlo pôjde a kto ju bude z krajskej úrovne sledovať a tlačiť.

Priepustnosť priechodu nie je len technická vec. Je to prvý dojem každého Ukrajinca, ktorý cez Slovensko ide, prvý test pre každého Európana, ktorý si chce prísť pozrieť náš východ, a prvý filter každého investora, ktorý zvažuje logistiku cez slovenskú stranu miesto poľskej.


Čo z toho vyplýva pre kraj a pre voličov

Jedna vec je jasná. EastInvest sa udržal. 28 miliárd eur zostáva na stole a diaľnica D1 po hranicu je v nich. Poľský model financovania hraničnej infraštruktúry existuje a je overený. Bod napojenia D1 Bidovce–hranica bol dohodnutý už v roku 2022 a nie je dôvod začínať odznova.


Druhá vec je otvorená. Kto na strane Košického kraja bude tieto tri veci držať pokope a tlačiť, aby sa v priebehu volebného obdobia rozhodli? Krajský poslanec nepodpíše európsky program. Nemôže ani vypísať tender na rekonštrukciu diaľnice. Vie však robiť dve veci, ktoré dnes na krajskej úrovni nikto systematicky nerobí. Ustrážiť, aby si Košický kraj v prerozdelení EastInvestu odsedel svoju časť. A držať kontinuitu, ktorá sa dnes stráca medzi jednotlivými funkčnými obdobiami.

Preto kandidujem.


28 miliárd eur je príliš veľa peňazí na to, aby o nich rozhodovali ľudia, ktorí bod napojenia D1 na ukrajinskú stranu videli prvýkrát v apríli 2026.

Eduard Buraš, kandidát Tímu Košice: mestská časť č. 1, mesto č. 6, kraj č. 7.
20. októbra 2026
Môžem sa smelo pozrieť za seba a na výsledky toho, čo som za tridsať rokov urobil pre deti a ľudí v Košiciach a v Košickom kraji. A práve preto viem, čo by sa tu dalo robiť lepšie. Čo stojí za mnou Festivaly a biznis fóra. Podpora nemocníc a onkológie, detských domovov a domovov sociálnych služieb. Pomoc ľuďom so zdravotným postihnutím a nadaným deťom. Podpora menšín v Košiciach, duchovného a sakrálneho turizmu, podnikateľov a živnostníkov, súkromných osôb aj občianskych združení. Mesto Košice a Košický kraj sú ako prepojené nádoby. Sú odkázané na spoluprácu. Keď ich politiku riadi ješitnosť a vlastné ego, nikam sa nepohneme. Akú politiku potrebujeme Novú, ľudskú, dynamickú a úprimnú. Takú, ktorá je skutočne službou pre občana. Ústretovú k mestu, kraju a ich potrebám. Otvorenú pre reálne a jednoduché riešenia, šité na mieru každej mestskej časti a každému obyvateľovi kraja. Prečo som sa rozhodol kandidovať Stalo sa vám niekedy, že ste po návrate zo zahraničia videli svoj domov inými očami? Mne áno. Veľa cestujem a v cudzine ma často privíta úsmev a „k vašim službám”. Doma sa niekedy v obchode či reštaurácii cítim ako votrelec. Košice a Košický kraj potrebujú mať svoju tvár. Mať úctu k vlastným obyvateľom, platcom daní, návštevníkom aj ľuďom, ktorí sem dochádzajú za prácou. Mesto a kraj, v ktorých sa dá žiť zdravo, v čistom prostredí a lepšie. Pravidlá, ktoré platia pre všetkých Potrebujeme pravidlá, ktoré nedovolia znevažovať prácu a peniaze iných. Ktoré podporia tých, čo sa snažia. A ktoré zastavia nevkusné stavebné zásahy do pamiatkových zón historického jadra aj do mestskej časti Košice-Západ. Susedské vzťahy ako príležitosť Košice a kraj potrebujú obnoviť vzťahy so susedmi: s mestami, krajmi aj medzinárodnými partnermi, na základe historických skúseností. A rovnako aj vzťahy medzi nami samými. Stávame sa konzumnou spoločnosťou a zabúdame na seba navzájom, na starších aj na tých, ktorí potrebujú pomoc. Rozumne s verejnými peniazmi Rozvoj mesta a kraja potrebuje dlhodobé investície do vzdelávania a inovácií. Potrebujeme kvalifikovaných odborníkov aj šikovných remeselníkov. Nechceme žiť na dlh. Chceme sa uživiť vlastnou prácou doma, aby naše deti nemuseli odchádzať. Vydať môžeme len toľko, koľko máme. Ostatné je dlh, ktorý niekto bude musieť splatiť. Doma tiež neplytváme a nezadlžujeme sa, keď nie je z čoho. To isté má platiť aj v samospráve. Zmena potrebuje odvahu Preto kandidujem do Miestneho zastupiteľstva Košice-Západ, Mestského zastupiteľstva Košice a Zastupiteľstva Košického kraja. Spolu s kolegami z tímu TÍM KOŠICE, Starostovia a nezávislí: Michalom Kravčíkom, Silviou Šafkou, Danielou Švedovou Lučkaničovou, Rastislavom Masnykom, Luciou Ilaščíkovou, Luciou Kleinovou a ďalšími. A spolu s kandidátkou na primátorku mesta Košice Lenkou Kovačevičovou. Kde ma nájdete na hlasovacích lístkoch 24. 10. 2026: Mestské zastupiteľstvo Košice, volebný obvod č. 5: kandidát č. 6 Miestne zastupiteľstvo Košice-Západ, volebný obvod č. 2: kandidát č. 1 Zastupiteľstvo Košického samosprávneho kraja, volebný obvod č. 2: kandidát č. 7
Košice, hlavná uli - Dóm sv. Alžbetya
20. októbra 2026
Prečo vidím v cestovnom ruchu, kultúrnom dedičstve a cezhraničnej spolupráci prácu a príjmy pre Košice a kraj. A čo by mali mesto a kraj urobiť inak.
Eduard Buraš, kandidát na poslanca KSK, v Košiciach
14. októbra 2026
Parkovanie, odpad, osvetlenie, bezbariérovosť aj šport. Čo trápi Sídlisko KVP a prečo za tým často stojí zlá komunikácia s mestom.